Práve ste dorazili na najsevernejší a zároveň jeden z najvyšších vrchov Bielych Karpát. Po stúpaniach v príkrych zmiešaných lesoch je tu konečne vrchol, ktorý vás prekvapí nečakaným výhľadom. Vďaka veterným kalamitám v minulom desaťročí máte odtiaľto možnosť vidieť, čo po dlhý čas zostávalo skryté.
Výhľad
Na západ. Pozeráme sa na územie Moravy, po ľavej strane vidíme vrch Končitá, o pár metrov nižší, než vrch, na ktorom stojíme. V pozadí Hornolidečské údolie, za ktorým sa postupne dvíhajú Moravskosliezske Beskydy. Jeden z najkrajších výhľadov máme však na sever, kde pred nami leží horský masív Javorníkov. Pred nimi bližšie k nám, ak pozrieme lepšie, medzi kopcami učupená Lysá pod Makytou. Na pomerne rovnom hrebeni Javorníkov, ktoré odtiaľto vidíme vlastne celé, možno pomerne dobre rozoznať samotnú Makytu - smerom na severozápad mierne trčí spomedzi ostatných kopcov. V prípade dobrého počasia toho ale najviac uvidíme, ak sa otočíme doprava. Na severovýchode nám doslova pri nohách leží Púchovská dolina a v nej obce Dohňany, Mestečko a Záriečie. Rovnobežne s ňou v pozadí vieme rozoznať Marikovskú, Papradniansku, za nimi ďalšie doliny, až nakoniec Považské podolie v oblasti Bytče. Vo výhľade na mesto Žilina nám bráni severný okraj Strážovských vrchov. To sa už pozeráme priamo na východ. Ak je čistý vzduch, vzadu vľavo ešte možno zachytiť vyššiu časť Kysuckých Beskydov - oblasť okolo Veľkej Rače. Oveľa lepšie pozorovateľná, a do v jari ešte dlho biela, je však Malá Fatra, kde zreteľne možno rozoznať severnú časť - Krivánsku a južnú časť - Lúčanskú. Tá sa nám, už smerom na juhovýchod stretáva so Stržovskými Vrchmi, v sedle Fačkov. To sa už dostávame do oblasti Čičmian a Zliechova a ak sa lepšie pozrieme pomedzi stromy, uvidíme aj kopce pri Ladcoch, odkiaľ sa ťaží materiál na výrobu cementu. Smerom na juh by sme mohli vidieť Vršatec, ale tu nám zavadzia Kobylinec a Zrnová. Oba vrchy sú o pár desiatok metrov vyššie, než Kýčera a tak týmto smerom uvidíme iba obec Zubák a údolie, v ktorom leží.
Prístupová cesta
Najlepší prístup na Kýčeru je z Lysej pod Makytou. Od železničnej stanice cesta vedie hore, okolo domu smútku. Ešte v obci miniete dve rázcestia - na obidvoch pokračujete rovno resp. vpravo. Za pravotočivou zákrutou, kde po pravej strane budete mať veľký dom a zľava dom so záhradou s dvomi zlostnými psami, zídete z asfaltky na poľnú cestu. Popod elektrické vedenie pôjdete stále rovno asi 400 metrov, až za strmým úsekom zabočíte doľava na krátku rovinu, za ktorou nasleduje strmý les. Z tohto lesa sa už dostávame hore na lúku vedľa osady Polômka, kde neskôr míňame veľkú Lipu. Smerujeme opäť k lesu, kde narazíme na asfaltku. Prechádzame krížom cez ňu na lesnú cestu a ideme strmo hore, pomedzi bukové a smrekové lesy. Tu sme už v horskom prostredí vo výške nad 600 m. Takto sa dostaneme až na rúbanisko, z ktorého vedie viac ciest. My sa vydáme opäť cestou strmo hore, kde prejdeme okolo obrovského smreka, po ľavej strane s krásnym výhľadom na Lysú a na Polômku a opäť sme v lese, čiastočne vyrúbanom. V miernej pravotočivej zákrute medzi obrovskými bukmi zrazu prestaneme stúpať a možno zacítime nárazy vetra - vyšli sme na hrebeň. Pred nami sa črtá hrebeňová cesta, na ktorej pôjdeme prudko doľava. Tu už máme výhľad na Zubák a pred nami už vidíme Kýčeru. Kým sa tam dostaneme, cesta ešte klesne o cca 20 metrov a následne, vedľa búdky z plynovodu, odbočujeme doprava. Po stranách máme mladé smreky, okolo vysoká tráva. Objaví sa pred nami rovinka a za ňou vysoké smreky. Keď k nim podídeme, nájdeme vrcholový kameň a tabuľku na strome. Sme na Kýčere. A teraz sa už len obrátiť čelom vzad a užívať si výhľad...
Chcete vedieť viac? Ďalšie informácie nájdete v záložke "O KÝČERE"!